Osud je zlý, život rozmarný a hrozný, v prírode nejestvovala dobrota a rozum. Lenže dobrota a rozum sú v nás, v ľuďoch, s ktorými si zahráva náhoda, a my môžeme byť silnejší ako príroda, ako osud, i keď len na krátky čas. A môžeme si byť blízko, keď treba, môžeme si s porozumením hľadieť do očí, môžeme sa milovať a žiť jeden druhému pre potechu. A niekedy, keď temné hlbiny mlčia, môžeme ešte viac. Vtedy môžeme byť na chvíľu bohmi, rozkazovať pokynom rúk a vytvárať veci, ktoré predtým nejestvovali, a keď ich dohotovíme, žijú ďalej bez nás. Môžeme z tónov a zo slov a z iných krehkých bezcenných vecí vytvoriť hudobné diela, melódie a piesne plné zmyslu a potešenia a dobroty, krajšie a trvácnejšie, ako sú búrlivé hry náhody a osudu. Môžeme nosiť Boha v srdci a chvíľami, keď ho v sebe vrúcne cítime, môže pozerať z našich očí a z našich slov a prihovárať sa aj iným, ktorí ho nepoznajú alebo nechcú poznať. Nemôžeme svoje srdce vytrhnúť zo života, no môžme ho zušľachtiť a naučiť, aby sa povznieslo nad náhodu a nezlomilo ani pri pohľade na bolesť.
Herman Hesse