Jan Kaláb - z ulice do galérií
Tvrdí, že v sebe nemá to takzvané
“animální čmáraní”, a preto nikdy
nekreslil a nesprejoval historické
budovy. Krok za krokom, od stien,
vlakov a verejných priestranstiev, k
štetcom a abstrakcii. Možno si
poviete, že od graffiti je to k umeniu
náramne ďaleko, nie v prípade Jana
Kalába.
Počas návštevy Prahy som chcela zažiť aj nejaké iné umenie, než len to make-upové. ( Bola som tam totiž na kurze pre make-up artistov. Článok o tom si verím onedlho prečítate v Salóne Gertrúda.)
Vybrala som sa preto na výstavu streetartového umelca Jana Kalába do Galerie Villa Pellé. Akosi mi nešlo do hlavy, prečo galériu v krásnej a pokojnej časti Prahy, plnú unikátnej historickej zástavby, pomenovali po futbalistovi, ale….
....na mieste som sa pravdaže dozvedela, že všetko je inak. Že novorenesančnú vilu postavil v rokoch 1889-1890 architekt Rudolf Koukol pre Mariu Knoblochovú. Vystriedalo sa v nej množstvo majiteľov, no jej najznámejším obyvateľom bol francúzsky generál Maurice César Joseph Pellé. Tento náčelník francúzskej vojenskej misie v ČSR zásadne ovplyvnil vytváranie československej armády. Ak vás zaujímajú podrobnosti, viac o ňom aj o histórii budovy Galérie vo Ville Pellé nájdete tu.
O Janovi Kalábovi som toho vedela tiež len veľmi málo, jeho veci som videla iba narýchlo, asi v reportáži ČT. Niečím mi pripomínal nášho Ašota Haasa. Možno geometrickosťou, precíznosťou a nápadom, neviem.
Všetky diela JK sú do detailu prepracované. A čo už môže byť na zhluku farebných kruhov také výnimočné?! No práve.
Keď sa obrazom lepšie prizriete, nedokážete určiť, ktorým kruhom umelec na plátne začal, a ako to vôbec celé spravil, že vytvoril dokonalú ilúziu splývania a prelínania jednotlivých línií. Často ani neviete zistiť, odkiaľ kam sa obrazec vyvíja. Niekto, už neviem kto, jeho obrazy nazval aj flirtom s geometriou a dizajnom. Tak ako precíznosť a čistotu, v nich uvidíte hravosť, aj akúsi beztiažovosť, a zároveň smútok až ničotu. Aspoň ja vidím.
A veľmi sa mi páčil aj jeho projekt v NY. Osloveným cudzím Američanom strčil do ruky svoje obrazy a zakomponoval ich do zdanlivo nekompatibilného priestoru newyorských ulíc. V tomto experimente sa zaoberal dynamikou. Celkovo je kolektívna energia pre jeho tvorbu zásadná.
Kaláb je tvarom kruhu fascinovaný. Prečo, vysvetľuje návštevníkovi hneď po príchode na jeho výstavu EXTRA.
Jan Kaláb začínal s graffiti v Československu, keď bolo ešte skutočne v plienkach. Známy bol pod prezývkami Splash, Point a Cakes. Svoj prvý “piece” namaľoval v pätnástich. O rok neskôr, písal sa rok 1994, namaľoval svoj prvý panel. Potom to už išlo rýchlo. Precestoval Európu a v roku 2000 sa vybral do kolísky graffiti, USA. Mal 22 rokov.
Kaláb je výnimočný najmä v tom ako neustále posúva svoje hranice. Najskôr to boli 3D graffiti, potom priestorové objekty. Práve tie ho po čase viedli k abstrakcii, ktorú si umelec najviac dokáže prežiť vo vzťahu s plátnom.
Obrovský priesor ulice, kde sú navyše rôzne vnemy, ako praskliny v chodníku, pukliny v múroch, okolité domy, to všetko streetartistovi pomáha uchopiť tému.
“S plátnom ste sám, a musíte ten
priestor niečím zaplniť, to je obrovská
sloboda, výzva, ale zároveň je tá biela
ohraničená plocha do istej miery
zväzujúca”, hovorí Jan Kaláb
V roku 2006 opäť posunul svoje hranice keď sa stal absolventom Akadémie výtvarných umení v Prahe. Umelca z vás škola samozrejme neurobí, je však zaujímavé pozorovať ochotu spoznať mnohé súvislosti, vedieť viac. Tak ako v každej ľudskej činnosti, aj v umení je myslenie veľmi príťažlivé a najmä, dekódovateľné.
Kaláb výstavou EXTRA akoby varioval stále tú istú tému. A predsa je zakaždým iná. Tak ako v živote. Každý žijeme svoj vlastný príbeh, vo svojich vlastných kruhoch, svojimi vlastnými farbami.
Ak sa náhodou v Prahe vyskytnete do 6.9. 2015, zájdite si na Kalába do Galerie Villa Pellé, je fakt EXTRA.