Chlap-Hrdina | Pátranie po vyhynutom druhu?
Mám pravdaže aj celkom iné veci na práci ako písať tento blog, keď si ho však prečítate, možno mnohé pochopíte. A keďže mne písanie pomáha s vecami sa vyrovnávať, mohol by splniť aj terapeutickú funkciu.
Zoznamovať sa v štyridsiatke je naozaj iné ako v mladšom veku. Skúsenosti totiž zo života vymazať nemožno, a ja ani nechcem. V mladosti berie človek vzťahy ako súčasť svojej životnej cesty, nepociťuje ešte tak jeho konečnosť a necení si zväčša ešte veľmi ani seba ani život ako taký. Chýba mu totiž perspektíva. Pohľad do budúcna je niečo, o čoho neochvejnosti je presvedčený, budúcnosť tam skrátka raz bude, ale je poriadne ďaleko a teraz sa ňou preto netreba zaoberať.
Všetky moje doterajšie vzťahy ma formovali a som za ne vďačná, ale viem aj veľmi dobre prečo sa skončili. Pomohli mi zároveň, ako hovorí Najwa Zebian, “vytvoriť si domov v sebe a nehľadať ho v druhých”.
Preto dnes už naozaj veľmi dobre viem, kto som, čo ma desí, trápi, čo ma naopak teší, rozosmieva, prináša mi radosť, smiech, pohodu, či povznáša môjho ducha, a čo ma odpudzuje. Preto je teraz už svojím spôsobom veľmi jednoduché rozpoznať kto áno a kto nie, a tým sa riadiť.
Zároveň ma stále neopúšťa nádej a túžba status quo zmeniť, a do toho svojho “príbytku” vpustiť niekoho s jeho vlastným príbehom a svetom, a vytvoriť tak úplne nový. Nie je to však vôbec ľahké.
MÔJ DOMOV, MÔJ HRAD
Slovami Najwy Zebian som si posledných päť single rokov naozaj svojím domovom. Bezpečným prístavom kde mi je dobre, kde to už poznám, no nebojím sa objavovať nové, alebo sa toho, čo mi už neslúži zbavovať tak, ako keď si triedim šatník. Byť človekom, ktorý je sám sebe najlepším kamarátom a má sám seba najradšej je základ, len tak dokážeme potom zo svojich zdrojov dávať aj druhým a nevyčítať im to. Napriek tomu je zabezpečovanie všetkých svojich potrieb len z vlastných zdrojov extrémne energeticky náročné. Vyčerpávajúce. Frustrujúce. Zraňujúce. A tak dookola.
Pocity blízkosti, ktoré vám dáva zvieratko nikdy nevykompenzujú ľudskú intimitu, potreba zdieľať svoje prežívanie s druhým v autentickom a blízkom vzťahu je pre naše psychické zdravie ako živá voda a žiadna psychoterapia tento chýbajúci element nevyplní, rovnako tak ako tých pár stretnutí s kamarátmi, ktorí si na vás popri vlastných rodinách a starostiach nájdu čas. A tak kráčate životom sami, ste podnikateľky, maliarky aj tesárky, ak treba zapájate nový router, meníte sprchovú hadicu a riešite upchaté umývadlo, financie, hľadáte vyhovujúcu žiarovku alebo farbu, bijete sa s útočníkom, popri tom nakupujete a rozmýšľate nad jedálničkom, priebežne si dopĺňate vzdelanie, či šatník, ste tu pre druhých a snažíte sa niekedy aj spať a starať o svoje zdravie a živé tvory v blízkosti.
Áno, toto je náročné rovnako pre obe pohlavia, mužov i ženy, skrátka pre všetkých, ktorí sú single. Že sú na napĺňanie všetkých svojich potrieb sami, alebo za to v opačnom prípade musia viac platiť. O čase dovoleniek už ani nehovorím. Tento článok však bude o mojom pohľade a mojich skúsenostiach single ženy o tom, koho na ceste v túžbe za zmenou svojho stavu v súlade s mojimi hodnotami stretávam. A tiež o tom, prečo, hoci je to také ťažké a také vyčerpávajúce, je pre mňa zostať single stále tá lepšia voľba.
”SILNÁ ŽENA CHLAPA NEPOTREBUJE”
Ďalší mýtus. Pravdaže, nemôžem hovoriť za všetky, no každý človek, aj ten vedomý si svojich kvalít a nedostatkov, svojich darov aj svojich limitov, túži po bezpečnom priestore, v ktorom môže prejaviť svoje slabosti. Či už sú to haluxy, kilá navyše, strach z hadov, či pavúkov, neschopnosť zorganizovať si veci v skrini alebo orientácie v priestore, výbušnosť alebo zvýšená citlivosť. “Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať”, napísal Válek, a všetci ten domov potrebujú úplne rovnako, muži, aj ženy. Silné, či slabé, silní, či slabí. Pretože všetci sme niekedy slabí, a práve v tom sme si rovní. Aj žena môže niekedy podržať chlapa, ak sa mu nedarí v práci alebo vážne ochorie, a muž môže svoju silu prejaviť celkom ináč, nielen tým, že pokosí celý trávnik v záhrade alebo vynosí na piate poschodie betónové tvárnice. Silu predsa môže prejaviť aj tým, že neujde pri výmene názorov, náročnom životnom rozhodnutí alebo udalosti, a že napríklad zostane rozvážnym vo chvíľach keď jeho žena možno nervy stratí. A tak podobne. Nie sme rovnakí ale sme si rovní platí i medzi pohlaviami a rodmi a kto to ešte stále nechápe a nežije, nežije v 21.storočí.
AROGANTNÍ MACHOVIA
Toto je typ mužov, ktorých naozaj nemusím. Moja nebojácnosť, jasný názor a odvaha ho asertívne hoci slušne prezentovať, čo nie je skrátene nič iné než vedomie si samej seba, svojich životných hodnôt, potrieb a hraníc, teda seba-vedomie ich vykoľajujú a veľmi často privádzajú k zúrivosti a agresivite.
Konverzácia s takým mužom sa najčastejšie začína infantilne. Vyšplechne na mňa zopár neoriginálnych komplimentov, akých som za svoj život počula už milión, počastuje osloveniami ako kvetinka, slniečko, či krásavica, no skôr či neskôr dôjde k nejakému nedorozumeniu alebo názorovému stretu a z milej krásavice s hlbokým pohľadom alebo Zuzky s tými najkrajšími očami, perami, vlasmi, čo sa podobá na Angelinu Jolie a doplňte si čo chcete, ktorej bol práve želaný ťuťuli muťuli pekný dníček, je razom povýšenecká a arogantná, či zatrpknutá stará dievka alebo rovno namyslená p..a. Pozor, to neznamená, že nemám rada alebo nepotrebujem počuť komplimenty, akurát neznášam tie na prvú signálnu a slizké, to je všetko. Na komplimentoch je hádam najdôležitejšie práve ich načasovanie a dávkovanie, a samozrejme, spôsob servírovania.
Takýto muž naozaj nevie, čo je rovnosť, a nikdy ho nezmeníte. Sú to muži, ktorých matky prijali svoju submisívnu rolu v patriarcháte, a preto nikdy nebudú iní. Chcú vedľa seba bábiky bez názoru, ktoré by mali byť najmä dvadsaťštyri hodín milé bez ohľadu na to, či ich tlačí topánka alebo duša, hlavne sa musia vždy usmievať a mužovi posluhovať, pretože on je pán tvorstva a je potrebné ho chváliť, kŕmiť, vo všetkom mu pritakať a vyhovieť a starať sa oňho. On sa nám potom odmení tým, že nám kúpi niečo pekné, vymení nám vodovodnú batériu (ako keby ju v spoločnej domácnosti nepoužíval tiež) alebo nás veľkoryso “pustí” s kamarátkou na kávu. Áno, tento model ešte stále prežíva v mnohých rodinách i vzťahoch, ďakujem, neprosím.
ROZGLEJENÍ STRACHOPUDI
Veľa sa hovorí o tom, aké nároky sú dnes na mužov kladené. Chceme, aby sa rovnakým dielom podieľali na výchove potomstva i chode domácnosti, aby sa vraj postarali o rodinu a boli tými silnými ochrancami, no zároveň sa nebáli ukázať slzy. Mnoho mužov (a často sú to práve machovia alebo narcistické povahy) sa z týchto požiadaviek vysmieva a posmešne tvrdia, že takého muža žena nájde iba vo svojom homosexuálnom kamarátovi. Taký, čo by s pochopením vypočul jej emocionálne výlevy no vo svojom vnútri pritom zostal pevný a nerozochvený a hneď nezdupkal, taký, čo sa nenechá ovládať pudmi, pretože je to skrátka iba úbohý muž, to predsa ani nemôže byť skutočný chlap, ale iba gay, ha-ha. Fakt, strašne smiešne. V 21. storočí.
Toto je typ muža, ktorý ma privádza do nepríčetnosti hádam najviac. Pretože znakom mužnosti pre mňa nie sú ani široké ramená (aj keď plavci sa mi veľmi páčia) alebo klasické znaky maskulinity ako fyzická sila, ale práve schopnosť akcie, činu, rozhodnosť a pohyb. Muža skrátka, rovnako ako ženu, robia ČINY, nie slová.
Vzťah muža a ženy rada prirovnávam k tancu, a pri tanci, či chceme, či nie, musí prosto jeden viesť. Alebo aspoň, tancovať, hodilo by sa. Neznamená to, že v partnerstve kde sa už obaja poznajú nemôže chvíľu viesť i ten druhý, alebo náhle udať tempo, či smer, kde teraz urobíme otočku a kam sa vyberieme, ale na to, aby vôbec k tancu došlo, niekto vás doň musí aspoň vyzvať a prejaviť vôľu a ochotu s vami vôbec tancovať.
Najväčší problém preto vidím u mužov, ktorí navonok síce tvrdia, že by chceli vzťah a niečo preto zdanlivo i robia, idúc trebárs na zoznamku. No na to, aby vzali veci do vlastných rúk a niečo vo svojich životoch skutočne zmenili nemajú silu ani odvahu. Budú vám písať litánie, a do nemoty s vami viesť virtuálnu konverzáciu, ale ani im nenapadne napísať vám jednoznačné “štvrtok o štvrtej pred galériou, môžeš?” To by totiž znamenalo, že museli o niečom rozhodnúť, možno aj riskovať, prijať za to zodpovednosť alebo mať PLÁN. A muž bez plánu, to je hotové nešťastie.
Existuje určite ešte viacero typov, spomínam tu dva najvýraznejšie, s ktorými sa stretávam ja. Potom sú tu ešte muži milí, ktorí ma fyzicky vôbec nepriťahujú alebo nemáme nič spoločné, no a kamarátov už mám dosť, nepotrebujem si hľadať ďalších. Alebo muži s odlišnými životnými hodnotami a potrebami.
PRÍRUČKA DOSPELÉHO MUŽA
Na tomto mieste si dovolím zhrnúť svoje rady a postrehy babkám, sestrám, mamám, učiteľkám, vychovávateľkám, ale i samotným mužom. Aby učili svojich synov, vnukov, kamarátov, bratov alebo kolegov, alebo samých seba, čo je to byť mužom. Neznamená to veľa zarábať (hoci je to samozrejme vždy príjemný bonus :), ani uloviť mamuta, ale už ani to, že ženu, ktorá si dovolí pípnuť treba vyfliaskať, alebo že keď počuje výčitku, či kritiku alebo si nevie rady alebo má strach, tak má zo vzťahov zdupkať. Nie. Toto sú zručnosti a spôsobilosti, ktoré vo vzťahoch potrebuje každý, ženy aj muži rovnako.
Komplimenty
Na komplimentoch je hádam najdôležitejšie práve ich načasovanie a dávkovanie, a samozrejme, spôsob servírovania. V tomto prípade mužom odporúčam aspoň nejakú mieru okrôchanosti, a to, aby sa naučili popisovať svoje pocity. Prosím, ak chcete žene vyjadriť kompliment, hovorte o sebe. Povedzte jej napríklad, že vás pohľad na ňu potešil, že by vás potešilo zoznámenie s ňou, to napríklad na online zoznamke, a tak podobne. Ak človeka prvý krát vidíte a začnete hneď hodnotiť jeho oči, zuby, pery, vlasy, nos, telo, úsmev, je to trochu povýšenecké a môže sa cítiť ako kus mäsa nie ako človek, aj keď sa môžeme zhodnúť v tom, že to môžete myslieť dobre. Komplimenty sú skrátka ako veľmi intenzívne korenie a nikto predsa nechce polievku presoliť hneď na začiatku.
Úprimnosť, otvorenosť, komunikácia
Áno, nie každý má tento dar, vaša žena či priateľka môže byť výrečnejšia ako vy, ale pamätajte, že nemému decku ani vlastná mater nerozumie, a preto sa učí posunkovú reč. :) nejaký spôsob komunikácie skrátka potrebujete. Či to budú slová, gestá, darčeky, spoločne trávený čas alebo skutky, či dotyky, je na vás. Možno poznáte knihu Päť jazykov lásky od Garyho Chapmana, zistite o sebe, ktorý je ten váš a používajte ho. A nie, čítať literatúru o vzťahoch nie je hanba keď ste muž. Hanba je čítať zlú literatúru o vzťahoch keď ste muž, či žena. :)
Spoznajte sám seba, to čo chcete, potrebujete a od vzťahu očakávate
Túžite cestovať po svete a nemáte chuť na záväzky? Chcete experimentovať v sexe s rôznymi ľuďmi a dôverný vzťah s jedným človekom vám nevonia? Priznajte si to o sebe, a otvorene to komunikujte komukoľvek, o koho máte záujem. Aj dnešné ženy už majú aj vďaka antikoncepcii väčšiu kontrolu nad svojím telom a určite nájdete mnoho takých, ktoré v tom aktuálnom časovom okne hľadajú v živote to, čo vy. Nemotajte ale hlavy ľuďom, ktorí vám otvorene hovoria, že túžia po vážnom monogamnom vzťahu. Kto klame je lúzer, či už sám seba, alebo druhých.
Majte plán, snívajte, deľte sa o to
Stretli ste niekoho, kto sa vám páči, trávite spolu čas a všetko je fajn? Hovorte otvorene o tom ako si predstavujete svoju budúcnosť. Čo by ste v živote chceli zažiť, čo dosiahnuť, ako sa v ňom ďalej uberať. A hlavne, povedzte tomu človeku, či ho v tých svojich plánoch vidíte tiež, prepána.
Naučte sa popisovať nahlas svoje pocity
Chápem, ste muž, nikto vás to nikdy neučil, ale je rok 2022 a k základnej psychovýbave jedinca to skrátka patrí. Niečo vás hnevá, bolí, niečo vás rozladilo, znechutilo, cítite sa otupený, niečo by ste najradšej rozbili, ste hladný, smädný, máte pocit, že vás nikto nerešpektuje, že vás nikto nepočúva, že vás nevnímajú ako autoritu, že vám nikto nerozumie, že je toho na vás priveľa, že nevládzete, že sa bojíte urobiť chybu, že sa bojíte povedať pravdu, že máte obavy o niečo požiadať, a tak ďalej. Prvý krok je pomenovanie toho, čo presne aktuálne cítime, nech je to čokoľvek, potom sa môžeme rozhodnúť ako s tým naložíme. Môžem teda nahlas povedať synovi, že teraz sa veľmi hnevám a odídem z izby, pretože si musím rozmyslieť, čo ďalej. Nemusím mu rovno streliť facku ako kedysi možno môj otec mne. Môžem teda aj žene nahlas povedať, že keď o mne hovorila pred mojím kamarátom, že sa správam ako svoj otec, na ktorého sa určite nechcem podobať, že ma to veľmi zabolelo, alebo vyviedlo z miery, alebo som to od nej vnímal ako podpásovku. Podmienkou, na ktorú upozorňujú aj pri hádkach všetci psychológovia je hovoriť vždy v 1. osobe. JA sa cítim takto a takto, nie, TY si urobila to a to, a si taká a taká.
Hľadajte niekoho do tímu
Či vaša priateľka, nádejná známosť alebo manželka, tá osoba je vo vašom tíme. Hrá s vami, nie je to nepriateľ, s ktorým máte bojovať v štýle kto z toho, má to byť človek, s ktorým ste našli spoločnú reč. A keď ju nájdete, tak sa podľa toho správajte. Hrajte fér.
Ženské slzy a hystéria
Stretla som sa s názorom, že ich žena nemá mužovi ukazovať, pretože ho to chudáčika vyľaká. Rovnako tak by nemala priskoro spomínať ani túžbu po materstve alebo možno po tom, že túži študovať v Austrálii alebo urobiť si vodičák na motorku. Pochopte, ženy tu nie sú na to, aby vám život uľahčovali, majú tiež právo plniť si sny a realizovať svoje túžby. Či už je to diplom z Austrálie alebo bábätko. Čím skôr sa vám zdôverí, tým skôr si môžete vyjasniť kde v tom spolu stojíte, a čo je pre vás oboch skutočne dôležité. Či udržanie vzťahu alebo realizácia tých snov, hoci aj s niekým iným. Ak však pred vami žena plače tak predovšetkým ukazuje svoje reálne emócie, takto prežíva danú situáciu. Ak vás jej slzy rozrušujú, pýtajte sa sám seba prečo. Ak žena stratí hlavu a nervy, najmúdrejšie je ak v tej chvíli budete jej protikladom a zachováte si triezvosť. A potom úctu, rešpekt, a slušnosť. Tak ako ku všetkým ľudským bytostiam. Žena je jednou z nich.
Intimita
Stretla som kvantá mužov, ktorí mali plné ústa slizkých alebo vulgárnych rečí o sexe, ale keď o ňom mali viesť dospelú konverzáciu, zrazu boli v koncoch. Muži majú penis, ženy vagínu, vedia to už aj malé deti. Ak sa potuteľne chihúňate keď máte tieto slová vysloviť aj v štyridsiatke, niečo nebude s kostolným poriadkom (možno aj doslova) a rozhodne by ste na tom mali popracovať. Lebo aj sexuálne potreby sú potreby a je fajn vedieť ich druhej strane popísať ako človek, nie ako opočlovek, keď už na to príde reč.
ONLINE ZOZNAMKY
Tento sumár nemá byť ponosami na mužov alebo dokonca znakom toho, že ich plošne neznášam. Nie je to pravda. Vždy som veľmi rada trávila čas v mužskej spoločnosti, pretože chlapci sa obyčajne bavili o omnoho zaujímavejších veciach ako dievčatá. O politike, filmoch, umení, vede, náboženstve, ekonomike, filozofii a civilizácii sa väčšinou vždy debatovalo v mužskej spoločnosti, a veľmi často mali tiež chalani oveľa lepší humor. Takže nie, toto nie je vojnové ťaženie proti nim, len moja reálna skúsenosť zo slovenského online “trhu” s mužmi.
Virtualita nás oberá o veľmi dôležitý rozmer samotného zoznamovania sa. Pohľad do očí, hlas, mimika a gestá, držanie tela a celková posturika, to všetko na nás pri osobnom kontakte vplýva ako veľmi dôležitá dimenzia. Pri online verzii vidíme fotku a čítame možno pár riadkov. Aj preto nie je dobré zdržiavať sa online komunikáciou pridlho. Vymeniť si pár správ, vypozorovať ako človek štylizuje, aký má humor, a keď v písomnom “styku” nič nedrhne, čím skôr sa stretnúť zoči voči.
Ja odmietam všetky nevkusné profily, fotky mužov s vyplazenými jazykmi a vztýčenými prostredníkmi, mužov fotiacich sa so ženami, ktorým prekryjú tváre čudným emotikonom, mužov, ktorí si na verejnej zoznamke dajú mená ako Nikto alebo Neviem, prípadne obscénnych mužov, ktorí sa fotia s holým zadkom a podobne alebo explicitne hľadajú stretnutia na jednu noc.
Zrejme sa teda pýtate, či tam potom aj niekto zostane. Nuž, zostane, ale ponuka je to naozaj veľmi chatrná. :)
Zatiaľ všetci muži, s ktorými som sa stretla aj naživo mi tvrdili, že v reálnom živote vyzerám ešte mladšie ako na fotkách. Nie je to cieľom, ale veď dobre. Mám 40 a myslím, že vyzerám na 40 a nikto hádam neomdlie z rozdielu medzi fotkou a realitou keď sa dostavím na stretnutie osobne. O mužoch to žiaľ vždy povedať nemôžem.
Veľká väčšina mužov po 40-tke vyzerá naozaj veľmi opotrebovane. Obstarožne, nezdravo, neudržiavane. To je tak keď si mladosť prehajdákaš na flámoch alebo pri adrenalínových koníčkoch, slovo krém ťa uráža, nehovoriac o zdravej strave alebo nejakom pohybe. Mnoho mužov si dokonca ani neuvedie vek, čo považujem za nefér.
Sledujúc zároveň v posledných týždňoch udatnosť, odvahu a nebojím sa napísať i hrdinstvo tisícov ukrajinských mužov, ktoré preukazujú v tom ako bránia svoju vlasť pričom riskujú to najcennejšie, vlastný život, a to, že už možno nikdy neuvidia svoje rodiny, ešte jasnejšie a ostrejšie to pre mňa definuje kontúry toho, akého muža vnímam ako odvážneho a vôbec MUŽA.
Keď vidím panický strach a neochotu malých “chlapčekov” meniť svoj život z JA na MY lebo by to znamenalo, že zrazu budem rásť ako človek už vo vzťahu, cítim nad takým mužom skľúčenosť, pretože vôbec nepochopil, čo je to odvaha a chlapom sa ešte nestal. Nejakí muži za našou východnou hranicou sa tu neboja ZOMRIEŤ, ale ty sa bojíš, že sa budeš musieť MENIŤ vo vzťahu? H? Moje nervy. Veď v každom vzťahu práve o to ide, nie? Meniť sa!
Alebo je tvojím životným cieľom zostať až do 80-tky rovnakým človekom ako keď si mal päť? To je snáď nejaká životná výhra, nenapredovať?
Podstatné je predsa, koho máš vedľa seba, a či sa ti spôsob, akým jeden vplývate na druhého a tým sa áno, meníte, páči, či ťa to celé baví, a či sa spolu meníte k lepšiemu, nie?! Žiadny vzťah bez toho, aby na nás zanechal nejaké “stopy” predsa nemožno vytvoriť, navzájom sa ovplyvňujeme, veď to je práve pointa vzťahov a dôležité je preto nájsť niekoho, kto nám umožňuje byť samým sebou a prijíma nás aj s chybami, no zároveň v nás podporuje a povzbudzuje to dobré, slovom, kŕmi toho dobrého vlka v nás.
Byť sama je ťažké ale nie je to prehra. Prehra by pre mňa bola vzdať sa pre hocijaký vzťah toho, čomu verím, čo naozaj vo vzťahu potrebujem, a čo je pre mňa dôležité. :)
Príklad s tancovaním tu nespomínam náhodou. Vzťah je naozaj výsledkom komunikácie a kombináciou akcie a reakcie, takže podľa toho, s kým som, takým človekom sa stávam.
Ak mám pred sebou rozglejeného nerozhodného rozplizlého muža bez plánu, ktorý nevie, čo chce, stáva sa zo mňa generál, ktorý vydáva rozkazy a vedie, určuje kurz a smer, preberá velenie. Pretože musí. Inak by sa vôbec netancovalo. Ak nieto múdreho kapitána, ktorý vie čo robiť, ako napnúť, a ktoré plachty a kam sa vlastne ideme plaviť, musím sa na toho kapitána meniť ja.
A mne sa moja rozkazovačná, generálska verzia fakt nepáči, vyčerpáva ma, nie som to ja, chcem si skrátka užívať plavbu a prejavovať svoju citlivosť, jemnosť a nehu, vedieť, že sa v istých veciach môžem na toho druhého spoľahnúť. Takže v momente keď v akejkoľvek komunikácii s akýmkoľvek mužom pozorujem, že sa správa tak, že to zo mňa robí moju horšiu verziu, a núti ma reagovať tak, ako sa mi na sebe nepáči, beriem nohy na plecia a zasa sa s láskou a radosťou vraciam k sebe, do seba, domov, tam kde je pokoj, pohoda a pochopenie, aj keď je tam len ja, nie my.
Ak zas predo mnou stojí narcistický macho, ktorý sa mi trebárs aj fyzicky páči, je to veľmi nebezpečná kombinácia, pretože taký muž dokáže ženu ľahko zmanipulovať a vydávať manipuláciu práve za onú rozhodnosť. Nájsť v dnešnom svete niekoho komu dôverovať hoci tomu druhému nikdy nevidíme do hlavy je skrátka veľmi náročné, rovnako ako nájsť niekoho, kto by pre vás úprimne chcel v živote len to najlepšie.
Nuž a kto nemá môj domov ešte viac skrášliť a zútulniť a vylepšiť, nepustím ho doň. Pretože sa mi nechce nikoho vychovávať, nikoho prerábať, nikoho postrkovať, nikoho sekírovať, pre nikoho plakať alebo od nikoho utekať, chce sa mi proste iba tancovať. A nie, nemusí to byť dokonalé, môže sa aj stúpiť sem tam na nohu, alebo zadychčať, alebo prepotiť tričko, alebo roztrhnúť pančucha, či zlomiť podpätok alebo hoci aj celá noha, či na chvíľu prestať, ale chuť spolu tancovať skrátka musia mať obaja rovnako, a “tanec”, teda vzťah, ak by sa tu niektorí v tých metaforách už stratili, musí byť aj ich životnou prioritou.
Z času na čas potom zas a znova zavítam na online zoznamky pozrieť sa, či nedorazil dajaký nový “tovar”, no zakaždým odchádzam sklamane. Možno sa teda zameriam na tých Ukrajincov, ak to však vôbec nejakí v produktívnom veku prežijú. :( Sláva im, aj všetkým skutočným hrdinom. Áno, možno ním je aj ten váš muž, ktorého máte doma, hoci práve nedrží v ruke kalašnikov. Jeho hrdinstvo môže tkvieť pokojne v tom, že sa nebál zmeniť kvôli vám svoj život. Takého si vážte, ja som chlapa-hrdinu zatiaľ nestretla, no hádam to ešte nie je načisto vyhynutý druh.