PRED ZRKADLOM: Najat Bakkal, majiteľka salónu Hairless

Foto: Ženy z netu

“Manžela som stretla v Holandsku, ale je napoly Slovák a spolovice Holanďan. Dostal tu prácu, a tak som sa sem presťahovala vlastne z lásky, sme tu už desať rokov. Máme dve deti, ktoré sa tu narodili. Na Slovensku sa mi páči „pohoda život“. (povedané doslovne) Páči sa mi, že je pokojné, máme tu veľa priateľov, rôznorodých, medzinárodných, čo je v hlavnom meste, akým je Bratislava stále viac a viac rozmanité. To sa mi páči. A tiež to, že krajina nie je príliš veľká, sem tam mi aj hlavné mesto pripadá trochu ako dedina. Páči sa mi, že človek tu môže robiť naozaj čokoľvek. Hory, príroda, lúky, lesy, ale na druhej strane za rohom je Viedeň, takže či chcete mestské svetlá alebo pokoj, turistiku, bicyklovanie, všetko to môžete nájsť v jednej krajine, to je výborné. Vo všeobecnosti tu máme veľmi dobrý život, nemôžeme sa sťažovať.

Na Slovensku sa mi páči „pohoda život“.

KONŠTRUKTÍVNA KRITIKA

Byrokracia a politika, to sú veci, ktoré sa mi na druhej strane nepáčia. Je to vážna téma a asi o nej neviem úplne všetko, čo by som mala, ale z toho, čo viem sa mi zdá, že vaša krajina nie je úplne spravodlivo rozdelená. Premýšľam ako to vysvetliť, hľadám správne slová....ale to slovo by asi bolo „férové“. Necítim skrátka, že by tu na Slovensku mal každý, kto tu žije rovnako férové šance. Mám pocit, že pravidlá sú tu akoby nastavené len pre niektorých, a iní ich zasa dodržiavať nemusia. Platia viac pre tých, ktorí nemajú kontakty. Z tohto pohľadu je myslím veľmi ťažké niečo tu vybudovať alebo dosiahnuť. V tomto vidím tú neférovosť. A isteže, ak ste v krajine nový, cudzí, je ťažké skoro všetko, lebo je to akoby ste bežali oproti múru. Toto sa mi nepáči, lebo to ľudí brzdí v raste, to sa potom odráža v tom ako sa cítia, a za koho sa sami pokladajú, kým skutočne sú. Myslím, že Slovensko by mohlo byť lepšie, ak by sa všade skutočne aplikovalo pravidlo, že vyberieme toho najlepšieho, nie, že vyberieme toho s najlepšími kontaktami. Nemám určite všetky informácie, ale toto je moja osobná skúsenosť.

Mám pocit, že pravidlá sú tu nastavené len pre niektorých, iní ich zasa dodržiavať nemusia, to je aspoň moja skúsenosť.

KULTÚRA PODNIKANIA NA SLOVENSKU

Štandard pre mnoho vecí, ktoré tu máte bol podľa môjho názoru dosť nízko. Takže stačí naozaj podniknúť pár drobných krokov, ktoré vás odlíšia od toho, ako veci robia druhí. V našom salóne (Hairless) sme napríklad začali zákazníkom ponúkať kávu, máme pekné prostredie, myslím, že sú to práve tie drobnosti, ktoré môžu zavážiť. V iných krajinách musíte robiť naozaj oveľa viac, aby ste vynikli, zvlášť ak máte nejaké nové podnikanie a chcete, aby bolo úspešné. Na Slovensku je to viac o drobnostiach. Ale je to tiež o tom nájsť tých správnych ľudí, s ktorými budete podnikať. Pretože, podľa toho, čo počúvam sprava zľava, k zamestnancom sa tu nie vždy správajú pekne. Ale ak to robíte, ak si vážite svojich zamestnancov, rešpektujete ich a ceníte si ich prácu, stonásobne sa vám to vráti.

Často počúvam napríklad reči, že by som mala mať oči všade. Toto ja nemám, takúto nedôveru. Ak už podnikanie začínate s myšlienkou, že vás chce niekto oklamať, ako to bude vplývať na vašich ľudí? Ja začínam s dôverou. Samozrejme, že dávam pozor, ale nemám také to nastavenie, že och, oni ma chcú určite všetci okradnúť! Moja skúsenosť je teda vo všeobecnosti veľmi dobrá, rovnako tak so zákazníkmi. Pretože viem aké je to niekedy v službách, keď sa napríklad vyskytnú problémy.

Vždy sa pýtame ako MY môžeme problém vyriešiť, neprehadzujeme zodpovednosť na zákazníka, keď sa niečo pokazí, alebo nefunguje. Napríklad, prepáčte, nefunguje nám pokladňa. Je to môj problém, ako zákazníka? Nie, to nie je môj problém, že mám iba hotovosť, alebo iba karty. Raz nám nefungovala pokladňa, tak sme zákazníkovi poslali faktúru. Nemôžem ho predsa  vyhnať, aby hľadal bankomat, alebo si niekde išiel rozmieňať, ak náhodou nemáme vydať, je to predsa moja zodpovednosť ako podnikateľa.

Myslím, že práve tieto drobnosti sú veľmi dôležité. V takom prostredí sú potom spokojní zákazníci, zamestnanci aj podnikatelia. Robíme spolu kopec drobných zábavných vecí ako tím, ale každý deň svojim zamestnancom, okrem toho, že im platím poviem „ďakujem“. Pretože je rozdiel byť platený a pracovať na 80%, alebo byť platený a ísť na 100%.

Každý deň svojim zamestnancom, okrem toho, že im platím poviem „ďakujem.” Pretože je rozdiel byť platený a pracovať na 80%, alebo byť platený a ísť na 100%.

VZDELANIE A KARIÉRA

Keď som bola mladšia chcela som pôvodne študovať medicínu, ale keďže som bola dosť rebel, nejako to nevyšlo. Rozhodla som sa teda pre dentálnu hygienu v Amsterdame. Veľmi ma to bavilo, a po škole som osem rokov pracovala na jednej veľkej kozmetickej klinike ako dentálna hygienička. Veľa som sa tam naučila, ale potom sme sa sa presťahovali, a tak som z práce odišla. Tri alebo štyri roky som nepracovala vôbec, ale zato som pracovala na sebe. Dávala som si otázky ako “Čo vlastne chcem od života”? “Vybrala som si dobré štúdium?” Chcem v tom pokračovať”? Ako by som rada nadizajnovala svoj ďalší život”? Dostala som zopár ponúk od tunajších zubárov, ale odolávala som, pretože som nevedela, či v tom vôbec chcem pokračovať. Napokon som sa rozhodla počúvať svoje srdce a ísť za nápadom na Hairless. Odrazila som sa od toho, čo som mala vlastne najradšej na práci dentálnej hygieničky, a to bolo spojenie so zákazníkmi. Samotné čistenie zubov až taká zábava nebola.😊 Takže v Hairless sa práve sústredím na to, čo ma najviac baví, že môžem klientom všetko vysvetliť. Otvorili sme v roku 2016 keď sa nám narodila dcéra a fungujeme doteraz.

MAROKO

V Maroku som nikdy nežila, ale vždy sme tam chodili na osemtýždňové letné prázniny. Pochádzajú odtiaľ moji rodičia, ale tiež sa ešte ako mladí presťahovali do Holandska. Neviem si teda predstaviť, že by som tam žila trvalo, v tomto zmysle by to pre mňa bola džungľa, ale na dovolenky tam stále chodievame. Máme tam letný dom, starú mamu aj ďalšiu rodinu.  Ľudia sú tam povahou podobní Stredomoriu, ale je to tiež Afrika, takže niekedy môže byť Maroko aj trochu chaotické, ale mne sa aj to páči, je pre mňa jednou z najkrajších krajín, práve preto, že je také rozmanité. Hory, more, umenie, koberce, keramika, zlato, tým všetkým je známe, a tiež ľuďmi, pre ich priateľskú povahu a ochotu vždy pomôcť. Keby ste tam ako cudzinec zaklopali na dvere, že potrebujete nocľah, tak vás pustia dnu. Pohostinnosť je tam naozaj výnimočná.

KULTÚRNE ROZDIELY

Ženy na Slovensku sa určite viac starajú o svoj vzhľad. Beauty biznis je tu veľmi rozvinutý. Predtým, než som začala podnikať, čítala som nejakú štúdiu o tom, že ženy vo východnej Európe míňajú na krásu až 30 % svojich príjmov, to je dosť. V Holandsku sa o to až tak nezaujímajú. Marocké ženy sú viac podobné ženám z východnej Európy. Každý piatok chodia napríklad ku kaderníkovi, aby boli nachystané na víkend. Rozdiel vidím aj v komunikácii, napríklad u zákazníkov. Holanďania sú celkovo dosť priami, Slováci sa viac okúňajú, sú hanbliví. Niekedy mám problém zistiť, či sú spokojní, alebo by niečo mohlo byť lepšie, nevedia to ukázať. Nie vždy som si istá, čo si Slováci myslia.

RITUÁLY KRÁSY

V Maroku ich je množstvo. Samozrejme arganový olej, ale napríklad aj celý rituál kúpeľov hammam, ktorý zvyknú Maročania absolvovať raz za týždeň. Začína zvyčajne exfoliáciou, pokračuje celotelovou bahennou maskou z mora, a potom olejovaním celého tela. Hammam je na každom rohu, je to aj miesto stretnutí, pretože tam ľudia chodia s priateľmi. Niečo ako, daj, pošúcham ti chrbát, ty potom pošúchaš môj. (smiech) V mnohých krajinách kde svieti slnko sa tiež ľudia snažia udržať si svetlú pokožku. Nie je tomu inak ani v Maroku. Takže peeling a sústredenie sa na to, aby sa človek neopálil, to je pre Maroko typické, je to tiež akýsi spoločenský status. Čím belší si, tým lepšie pre teba. Ja som na marocké pomery veľmi biela, aj keď mám tmavší odtieň pokožky ako vy na Slovensku.

Holanďanky, hmm, rozmýšľam…jediné, čo si vybavujem je, že keď prídu tak k štyridsiatke, ostrihajú si väčšinou vlasy na chlapca. (smiech) To asi nie je nejaký rituál krásy! V Holandsku je cool byť tak trochu otrhaný. (smiech) Holanďania sa napríklad doma ani nevyzúvajú, v tých istých topánkach, v ktorých chodia vonku po chodníkoch, chodia potom doma po kobercoch. Aj my sme to robili, a až keď som prišla na Slovensko som si to uvedomila. (smiech) Stále mám niečo aj z tohto prístupu, nie som nonstop vyparádená, mám rada neutrálne farby, čiernu. Sem tam si dám aj podpätky, ale určite nie každý deň.

SEBAVEDOMIE 

Holanďanky sa cítia dobre vo svojej vlastnej koži, nepotrebujú na to ani módu, ani líčidlá, či dokonalú frizúru. Myslím, že to má pôvod vo výchove. V Holandsku je výchova založená na tom, aby bol každý sám sebou, na Slovensku sa mi zdá, že vychádza viac zo zákazov a príkazov. Nerob to, tamto nesmieš, nebuď taká, nesprávaj sa takto! V Holandsku má každý názor. Nezáleží, či má rok, deväť rokov, alebo osemdesiat. To je pre spoločnosť stimulujúce. Niekedy to môže byť už príliš, ako napríklad teraz, počas korony, keď nikto nezavrie ústa, a veci to môže aj komplikovať. (smiech) Ale tu na Slovensku je to akoby viac o tom, že ľudia robia, čo im bolo povedané, že sa patrí, nie to, čo naozaj chcú, lebo, čo by povedali susedia. Druhý extrém je samozrejme ak vidíte päťročné dieťa v sukni bez pančúch v piatich stupňoch len preto, že to takto chcelo, to samozrejme tiež nie je okej, pretože nie je ešte samo za seba zodpovedné.

Myslím, že na Slovensku žije množstvo šikovných ľudí s obrovským potenciálom, ale chýba im sebavedomie. Podľa mňa to začína práve vzdelávaním, kde sa dieťa musí naučiť myslieť samo za seba a hovoriť samo za seba. Nepotrebujeme sa učiť fakty, na to máme Google, musíme sa naučiť fakty interpretovať a posudzovať. Pretože ak neviete správne posúdiť veci, potom sa neviete ani rozhodovať a máte problém. Práve takí ľudia potom nevedia oddeliť skutočné fakty od kadejakých konšpirácií.

V Holandsku má každý názor. Nezáleží, či má rok, deväť rokov, alebo osemdesiat. To je pre spoločnosť stimulujúce.

STAROSTLIVOSŤ O SEBA

Moja mama vždy hovorievala, že si radšej kúpi dobrý krém ako nové topánky. V 80.- tych alebo 90.-tych rokoch to väčšinou znamenalo veľké značky, Dior, alebo Estee Lauder a podobne. Prvý krém som mala asi v dvanástich alebo trinástich a bol od Oilili, typickej holandskej kozmetickej značky. Od mamy som teda vždy videla, že bola upravená, neznamenalo to ale, že by nosila vela makeupu. Aj mne ho dovolila až niekedy v šestnástich. Vždy tvrdila, a teraz s ňou súhlasím, že čím neskôr s makeupom začnete, tým lepšie pre vás. Pretože, keď si naňho zvyknete, je pre vás ťažšie akceptovať svoju tvár takú aká je. Myslím, že mi to pomohlo chodiť bez makeupu a cítiť sa dobre. A práve vďaka dňom bez makeupu si potom dokážem užiť tie, keď si ho dám. Takže keď si celý týždeň nedám maskaru a potom zrazu áno, poviem si, wow, aké mám dlhé riasy! (smiech)   

PLEŤ  

Večer si najskôr vyčistím pleť gelom Neutrogena, potom si dám exfoliant od G&G, umyjem si zuby, dám si B-Bomb, a na to A- Game 5. Na to väčšinou krém. V lete univerzálny krém od Kiehl´s, ráno s SPF 30, a večer a v zime taký výživnejší od Clarins. Ráno si umývam tvár iba vodou, pred krémom si dám C-glow a HA5 Rich, tiež od G&G. V zime nenosím SPF, v tomto som neposlušná.

Keď je moja pokožka veľmi suchá, používam ešte masku od Kiehl´s. Dávam si ju aj keď mám niečo ako pyžamový deň, vtedy si ju nechám aj celý deň. Je veľmi príjemná a milujem to, niekedy tak strávim aj celú nedeľu. Tiež milujem arganový olej, používam ho na niektoré časti tela, ak tam mám suchú pokožku, ale aj na tvár alebo na pery, a samozrejme na vlasy. Tiež používam Elisabeth Arden Eight Hour Lip Care, mám ho stále v kabelke, či už na suché pery, kožu okolo nechtov, alebo akékoľvek suché miesta.

Cez týždeň takmer nenosím makeup, používam ale korektor okolo očí, pretože tam mám trochu tmavšiu pokožku. Benefit, taký ružovkastý, a na to si dám potom ešte svetlejší telový korektor. Mám aj korektor M.A.C., stále som ale nenašla svoj vysnívaný. V dňoch keď sa necítim úplne najlepšie si dávam BB krém od Chanelu, lebo je rozjasňujúci. Nelíčim sa príliš, ale keď už, dám si rúž. Potom sa cítim ako úplná sexbomba. (smiech)

VLASY

Svoje top vlasové produkty stále hľadám, ale vždy keď si vlasy umyjem, dám si arganový olej. Používajú ho aj moje deti. Mám pomerne husté a suché kučeravé vlasy, a naše vlasy oleje milujú. Vždy používam penu na vlasy a ochranu pred teplom, keď si vlasy fénujem s difuzérom. Umývam si ich raz do týždňa a keďže sú suché, úplne im to stačí. 

HOLENIE

Mám tmavé a tenké chĺpky odstránené prevažne laserom. Ak ešte mám nejaké miesta, ktoré potrebujem sem tam oholiť, vždy predtým exfoliujem a používam elektrický depilátor. Takmer nepoužívam žiletky, ale ak by som mala poradiť, uprednostnila by som vždy pánske. Dámske sú zbytočne predražené a oveľa menej účinné.

VÝCHOVA KU KRÁSE

Deti učím, aby samé seba prijali. Samozrejme, že im vravím, že sú nádherné, lebo sú. (smiech) Ale učím ich, že každý je krásny svojím vlastným spôsobom. Pár rokov dozadu mi napríklad syn povedal, že nemá rád svoju tvár lebo je vraj príliš okrúhla. Bola som z toho celkom v šoku a vysvetľovala som mu, že ja milujem jeho plné mäkké líčka, že sú krásne! Odkiaľ to mal? Niekto si z neho asi robil žarty, že keď sa smeje, tak má veľké líca.

Dcérka má zasa kučery, ale myslím, že je to typické. Ak máte kučeravé vlasy, chcete rovné a naopak. (smiech) Ale vždy sa snažím hovoriť im, že sa musia snažiť pracovať s tým, čo majú, a naučiť sa to milovať. To je najdôležitejšie. Tiež používajú arganový olej, myslím, že je to veľmi dobrý produkt pre deti, aj keď majú napríklad niekedy ako maličké zapareniny od plienok. Veľmi často som im ho dávala aj do kúpeľa, je to prirodzená vec, ktorá pomáha ich pokožku chrániť, ale tiež ju hojí.

Vždy hovorím svojim deťom, že sa musia snažiť pracovať s tým, čo majú, a naučiť sa to milovať. To je najdôležitejšie. 

INAKOSŤ

Musím povedať, že ja osobne som na Slovensku nikdy nezažila žiadny prejav rasizmu preto ako vyzerám, alebo, preto, že som cudzinka. Ľudia niekedy neveria, keď im poviem, že som sa narodila v Holandsku, (smiech) ale keď im vysvetlím celý príbeh svojho pôvodu, pochopia a zdá sa im to zaujímavé. Povedala by som, že s tým mám viac problémov v Holandsku, než tu.

KRÁSA

Je to trochu klišé, ale myslím, že je to čiastočne pravda, krása vychádza zvnútra. Ak vyžarujete pozitívne svetlo, okolie to vníma a vidí. Samozrejme, že to nie je iba o tom a niektoré veci sú krajšie než iné, ale verím, že je dôležité cítiť sa dobre vo svojej koži a byť pozitívny. Myslím, že pozitívne nastavenie žiari ľuďom z očí, a že to je práve to, čo si so sebou vezmeme aj keď už budeme starší.

Keď som vyrastala, nemala som napríklad rada svoj nos. V tom období som mala pocit, že je každým dňom väčší a škaredší. (smiech) Takže sústrediť sa na niečo a pristupovať k tomu veľmi negatívne veci vždy iba zhorší. Až keď som ho začala trochu viac akceptovať, a pomohla si aj výplňami, zrazu prestal byť centrum mojej negatívnej pozornosti. Ale keby som si na to nedala pozor, mohla som sa dostať až do nejakej čudnej myšlienkovej špirály, že môj nos je najväčší na celom svete alebo také niečo. (smiech)  

Hrávam so sebou niekedy takú hru, že keď pocítim potrebu niečo, čo si myslím, že je na mne zlé zmeniť, vždy sa najskôr samej seba opýtam aj to, za čo dobré zo seba by som bola ochotná to vymeniť? Chcem menší nos? Čo keby som potom mala redšie vlasy? Išla by som do toho aj tak? Poviem si, mmm, asi nie, to by za to nestálo, som teda vlastne okej a rovnováha je zachovaná. (smiech) Myslím, že je dôležité udržať si v tomto práve tú rovnováhu, pretože človek nikdy nevie, čo by z toho bolo, ak by na sebe naozaj začal všetko rad radom meniť. Takže, aj keď to ako celok nie je úplne perfektné, ale vo všeobecnosti okej, potom som spokojná.   

PRED ZRKADLOM

Došla som vo svojom živote do bodu, keď som so sebou spokojná. Preto keď sa vidím v zrkadle poviem si, chapeu! Na zdravie! Klobúk dole! (smiech) Možno je to čudné, ale niekedy sa pozriem do zrkadla a poviem si, áno, vyzerám výborne! Mám také úžasné mihalnice! Ďakujem vám mihalnice. (smiech) Musíte byť vďační. Je dôležité dať sám sebe trocha lásky.”

- pre Aestheholic voľne porozprávané počas príjemného obeda
- foto Hairless.sk, archív NB a Ženy z netu
- niektoré z linkov na produkty spomenuté v článku sú partnerské
Najat má ako matka slabosť pre deti, ktoré nemajú rodičov, alebo sa o ne z rôznych dôvodov nemôžu starať, preto svoj honorár z rozhovoru venovala CDR Kolárovo. Honoráre môže Aestheholic vyplácať vďaka svojim patrónom, ďakujeme.♡